Pristátie na Marse
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia dosiahli povrch Marsu americké sondy Viking 1 a 2 a sovietske sondy Mars 3 a 5. Prvou sondou, ktorá mäkko pristála na Marse, bola sonda Mars 3. Pristála 2. decembra 1971, 20 sekúnd posielala údaje na Zem a potom sa neočakávane odmlčala. Viking 1 poslal 26. júna 1976 na Zem prvé farebné obrázky Marsu. Úlohou Vikingov bolo nájsť stopy po živote, to sa však nepodarilo. Aj tak však tieto sondy poslali späť veľa informácií o geologických pomeroch a atmosfére Marsu. 4. júla 1997 dorazila na "červenú planétu" americká sonda Mars Pathfinder a začala na Zem "naživo" vysielať televízne obrazy povrchu Marsu. Na zmäkčenie dopadu použila sonda Mars Pathfinder nafukovacie vaky. Dva dni po pristátí Pathfinder vyslal na prieskum okolitej oblasti automatický robot na kolesách, nazývaný Sojourner. Sojourner poskytol obrázky roviny posiatej kameňmi, ktorá vyzerala tak, akoby ju kedysi vyhladili záplavy. Pathfinder a Sojourner fungovali 83 dní a nasnímali vyše 16 000 fotografických záberov. Keďže v auguste 2003 sa Mars dostal k Zemi mimoriadne blízko, chystalo sa ho navštíviť až päť sond. Plánované misie na Mars majú po roku 2010 zahrňovať aj prvý spiatočný let na Zem.
